Zimmer Nr. 13 - Hausboot

[Sofia]

Dnes? +zamyslí sa.+ No ja neviem.... neviem, či jej tam môžu len tak vniknúť cudzí ľudia a navyše nemám žiaden darček. O koľkej to má byť?

[Memory]

"Som si istá, že jej to nebude vadiť a s darčekom si nerob starosti, ja nejaký donesiem a dáme jej to spolu. No ták, poď, budem rada, keď tam so mnou pôjdeš... prosím a potom sa môžeme porozprávať aj o práci a navyše sme sa už dávno nevideli. Sof." zakončí prosebným tónom.

[Sofia]

+Na chvíľu sa odmlčí a premýšľa, ale musí sa pobavene uškŕňať.+ No tak dobre, že si to ty. +povie napokon a musí sa usmievať do telefónu.+ Ty by si ukecala aj vola. +neodpustí si.+ A o práci dnes ani slovo! +varuje ju.+ Ideme sa baviť, nie?

[Memory]

Tiež sa usmeje, aj keď to Sofia nevidí. "Super. Dobre, platí, prácu dnes necháme tak." sľúbi. "Prídem po teba o pol osmej. Je to o osmej. Si stále na Mýtinke, však? Tak sa uvidíme večer. Maj sa." rozlúči sa a zloží.

[Sofia]

Som. +prikývne.+ Teším sa. Večer, kočka. Maj sa. +usmeje sa opäť a keď zloží, ide si skočiť do sprchy a nachystať sa, do pol osmej predsa len už neni tak veľa času. A aj keď má trochu obavy z toho, či tam bude vítaná, celkom sa začne tešiť. Už pomerne dávno nikde nebola.+